TOPlist
Od 18.05.2015

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1315/2013

z 11. decembra 2013

o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ

(výťah)

 Plný text nariadenia EP a Rady 1315/2013/EÚ o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete

(4) Ako sa uvádza v bielej knihe, účinnosť a efektívnosť dopravy sa dá v súvislosti s infraštruktúrou, informačnými tokmi a postupmi výrazne zlepšiť zabezpečením lepšej modálnej integrácie v sieti.

(12) V bielej knihe sa tiež uznáva, že medzi východnou a západnou časťou Únie pretrvávajú v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou značné rozdiely. Uvedené rozdiely je v záujme vybudovania plne integrovanej siete európskej dopravnej infraštruktúry potrebné riešiť.

(13) Mala by sa určiť základná sieť a mali by sa prijať vhodné opatrenia na jej rozvoj do roku 2030 ako priorita v medziach rámca stanoveného súhrnnou sieťou. Základná sieť by mala tvoriť základnú kostru rozvoja udržateľnej multimodálnej dopravnej siete a stimulovať rozvoj celej súhrnnej siete. Mala by umožniť, aby sa opatrenia Únie zameriavali na tie zložky transeurópskej dopravnej siete, ktoré majú najvyššiu európsku pridanú hodnotu, najmä cezhraničné úseky, chýbajúce prepojenia, multimodálne spojovacie body a hlavné úzke miesta, a sledovať tak cieľ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov z dopravy o 60 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ktorý sa vytýčil v bielej knihe.

(32) Transeurópska dopravná sieť musí zabezpečovať efektívnu multimodalitu, aby sa umožnil lepší a udržateľnejší výber príslušného spôsobu osobnej a nákladnej dopravy a s cieľom umožniť konsolidáciu veľkých objemov pri diaľkovej doprave. Tým sa multimodalita stane pre cestujúcich, používateľov a špeditérov ekonomicky atraktívnejšou.

(40) Základná sieť by mala byť podskupinou súhrnnej siete, ktorá ju prekrýva. Mala by predstavovať strategicky najvýznamnejšie uzly a prepojenia transeurópskej dopravnej siete v závislosti od dopravných potrieb. Mala by byť multimodálna, to znamená, že by mala zahŕňať všetky druhy dopravy a ich prepojenia, ako aj príslušné dopravné a informačné riadiace systémy.

(43) Koridory základnej siete by mali sledovať aj širšie ciele dopravnej politiky a mali by uľahčovať interoperabilitu, modálnu integráciu a multimodálnu dopravu. To by malo umožniť vytvorenie špeciálne vyvinutých koridorov, ktoré by boli optimalizované z hľadiska emisií, čím by sa minimalizoval vplyv na životné prostredie a zvýšila konkurencieschopnosť, a ktoré by vďaka svojej spoľahlivosti, obmedzenému dopravnému preťaženiu a nízkym prevádzkovým a administratívnym nákladom boli zároveň atraktívne. Prístup spočívajúci v budovaní koridorov by mal byť transparentný a jednoznačný a riadenie takýchto koridorov by nemalo vytvárať ďalšie administratívne zaťaženie alebo ďalšie administratívne náklady.

Článok 2
Rozsah pôsobnosti

2. Infraštruktúra transeurópskej dopravnej siete pozostáva z infraštruktúry pre železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu, cestnú, námornú a leteckú dopravu a multimodálnu dopravu, ako sa stanovuje v príslušných oddieloch kapitoly II.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

n) „multimodálna doprava“ je preprava cestujúcich alebo nákladu, alebo oboch, použitím dvoch alebo viacerých druhov dopravy;

r) „logistická platforma“ je oblasť, ktorá je priamo spojená s dopravnou infraštruktúrou transeurópskej dopravnej siete vrátane minimálne jedného terminálu nákladnej dopravy a ktorá umožňuje vykonávať logistické činnosti;

s) „terminál nákladnej dopravy“ je štruktúra vybavená na účely prekládky nákladu medzi minimálne dvoma druhmi dopravy alebo medzi dvoma rôznymi železničnými systémami a na účely dočasného uskladnenia nákladu, ako sú prístavy, vnútrozemské prístavy, letiská a terminály intermodálnej prepravy;

Článok 4
Ciele transeurópskej dopravnej siete

Transeurópska dopravná sieť posilňuje sociálnu, ekonomickú a územnú súdržnosť Únie a prispieva k vytvoreniu jednotného európskeho dopravného priestoru, ktorý je efektívny a udržateľný, zvyšuje prínosy pre svojich používateľov a podporuje inkluzívny rast. Transeurópska dopravná sieť preukazuje európsku pridanú hodnotu tým, že prispieva k cieľom stanoveným v týchto štyroch kategóriách:

a) súdržnosť, prostredníctvom:

ii) zmenšovania rozdielov v kvalite infraštruktúry medzi členskými štátmi;

iii) prepojenia medzi dopravnou infraštruktúrou diaľkovej dopravy na jednej strane a regionálnou a miestnou dopravou na druhej strane v prípade tak osobnej, ako i nákladnej dopravy;

iv) dopravnej infraštruktúry, ktorá zohľadňuje špecifické situácie v rôznych častiach Únie a zabezpečuje vyvážené pokrytie európskych regiónov;

Článok 5
Sieť efektívne využívajúca zdroje

1. Transeurópska dopravná sieť sa plánuje, rozvíja a prevádzkuje spôsobom, pri ktorom sa efektívne využívajú zdroje, a to prostredníctvom:

b) optimalizácie integrácie a prepojenia infraštruktúry;

Článok 7
Projekty spoločného záujmu

2. Projekt spoločného záujmu:

a) prispieva k cieľom, ktoré patria aspoň do dvoch zo štyroch kategórií uvedených v článku 4;

Článok 10
Všeobecné priority

1. Pri rozvoji súhrnnej siete sa všeobecná priorita prikladá opatreniam, ktoré sú potrebné na:

b) zabezpečenie optimálnej integrácie jednotlivých druhov dopravy a interoperability medzi nimi;

Oddiel 1
Železničná dopravná infraštruktúra
Článok 11
Zložky infraštruktúry

1. Železničná dopravná infraštruktúra zahŕňa najmä:

b) terminály nákladnej dopravy a logistické platformy pre prekládku tovaru v rámci železničnej dopravy a medzi železničnou dopravou a inými druhmi dopravy;

d) prepojenia staníc, terminálov nákladnej dopravy a logistických platforiem s ostatnými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti;

3. Technické vybavenie súvisiace so železničnými traťami zahŕňa elektrifikačné systémy, zariadenia pre nastupovanie a vystupovanie cestujúcich a nakladanie a vykladanie nákladu na staniciach, logistických platformách a termináloch nákladnej dopravy.

Článok 12
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru

1. Nákladné terminály sú prepojené s cestnou infraštruktúrou, alebo ak je to možné, s vnútrozemskou vodnou infraštruktúrou súhrnnej siete.

2. Členské štáty zabezpečia, aby železničná infraštruktúra:

e) bola v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ[1], pokiaľ ide o prístup k terminálom nákladnej dopravy.

Oddiel 2
Infraštruktúra vnútrozemskej vodnej dopravy
Článok 14
Zložky infraštruktúry

1. Infraštruktúra vnútrozemskej vodnej dopravy zahŕňa najmä:

h) prepojenia vnútrozemských prístavov s ostatnými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti.

Článok 15
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli vnútrozemské prístavy prepojené s cestnou alebo železničnou infraštruktúrou.

2. Vnútrozemský prístav poskytuje aspoň jeden terminál nákladnej dopravy otvorený pre všetkých prevádzkovateľov nediskriminačným spôsobom a uplatňuje transparentné poplatky.

Článok 16
Priority rozvoja vnútrozemskej vodnej infraštruktúry

Pri podpore projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s vnútrozemskými vodnými infraštruktúrami, je okrem všeobecných priorít stanovených v článku 10 prioritou:

d) spojenie infraštruktúry vnútrozemského prístavu s infraštruktúrou železničnej nákladnej a cestnej dopravy;

Oddiel 3
Infraštruktúra cestnej dopravy
Článok 17
Zložky infraštruktúry

1. Infraštruktúra cestnej dopravy zahŕňa najmä:

e) terminály nákladnej dopravy a logistické platformy;

f) prepojenia terminálov nákladnej dopravy a logistických platforiem s ostatnými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti;

Oddiel 4
Infraštruktúra námornej dopravy a námorné diaľnice
Článok 20
Zložky infraštruktúry

1. Infraštruktúra námornej dopravy zahŕňa najmä:

d) prepojenia prístavov s ostatnými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti;

Článok 21
Námorné diaľnice

1. Námorné diaľnice tým, že predstavujú námorný rozmer transeurópskej dopravnej siete, prispievajú k vytvoreniu bezbariérového európskeho priestoru námornej dopravy. Pozostávajú z príbrežných námorných ciest, prístavov, súvisiacej námornej infraštruktúry a zariadení, ako aj zo zjednodušených správnych formalít umožňujúcich prevádzkovať služby príbrežnej námornej dopravy alebo námorno-riečne dopravné služby medzi minimálne dvoma prístavmi vrátane spojení s okolitým územím . Námorné diaľnice zahŕňajú:

b) prístavné zariadenia, terminály nákladnej dopravy, logistické platformy a nákladné strediská nachádzajúce sa mimo oblasti prístavu, ktoré však súvisia s jeho prevádzkou, informačné a komunikačné technológie (IKT), ako sú elektronické systémy riadenia logistiky, a bezpečnostné, administratívne a colné postupy a postupy zabezpečenia ochrany minimálne v jednom členskom štáte;

Článok 22
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru

1. Členské štáty zabezpečia, aby:

a) námorné prístavy boli prepojené so železničnými traťami alebo cestami, a – pokiaľ je to možné – s vnútrozemskými vodnými cestami v rámci súhrnnej siete s výnimkou prípadov, keď takémuto prepojeniu bránia fyzické prekážky.

b) každý námorný prístav, ktorý slúži pre nákladnú dopravu, poskytoval aspoň jeden terminál, ktorý je otvorený pre používateľov nediskriminačným spôsobom a ktorý uplatňuje transparentné poplatky;

Oddiel 6
Infraštruktúra multimodálnej dopravy
Článok 27
Zložky infraštruktúry

Terminály nákladnej dopravy alebo logistické platformy spĺňajú aspoň jedno z týchto kritérií:

a) ich ročný objem prekládky nákladu presahuje v prípade kusového nákladu 800 000 ton alebo v prípade hromadného nákladu 0,1 % z príslušného celkového ročného objemu nákladu, s ktorým sa nakladá vo všetkých námorných prístavoch Únie;

b) ak v niektorom regióne NUTS 2 neexistuje terminál nákladnej dopravy ani logistická platforma, ktoré spĺňajú podmienky písm. a), príslušným terminálom alebo platformou sú hlavný terminál nákladnej dopravy alebo hlavná logistická platforma určené príslušným členským štátom, ktoré sú spojené aspoň s cestami a železnicami uvedeného regiónu NUTS 2 alebo len s cestami v prípade členských štátov, ktoré nemajú železničný systém.

Článok 28
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru

1. Členské štáty spravodlivým a nediskriminačným spôsobom zabezpečia, aby:

a) jednotlivé druhy dopravy boli prepojené v ktoromkoľvek z týchto miest: termináloch nákladnej dopravy, osobných staniciach, vnútrozemských prístavoch, letiskách a námorných prístavoch s cieľom umožniť multimodálnu osobnú a nákladnú dopravu ;

2. Terminály nákladnej dopravy sú vybavené žeriavmi, dopravníkmi a ďalšími zariadeniami na presun nákladu medzi rôznymi druhmi dopravy a na stanovenie polohy a skladovanie nákladu.

Článok 29
Priority rozvoja multimodálnej dopravnej infraštruktúry

Pri podpore projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s multimodálnou dopravnou infraštruktúrou, je okrem všeobecných priorít ustanovených v článku 10 prioritou:

a) zabezpečenie efektívneho prepojenia a integrácie infraštruktúry súhrnnej siete, a to v prípade potreby prostredníctvom prístupovej infraštruktúry a prostredníctvom terminálov nákladnej dopravy a logistických platforiem;

b) odstránenie hlavných technických a administratívnych prekážok multimodálnej dopravy;

c) vytvorenie plynulého toku informácií medzi jednotlivými druhmi dopravy a umožnenie poskytovania multimodálnych služieb a služieb v rámci jedného druhu dopravy v celom transeurópskom dopravnom systéme .

KAPITOLA III
ZÁKLADNÁ SIEŤ
Článok 41
Uzly základnej siete

1. Uzly základnej siete sú stanovené v prílohe II a zahŕňajú:

d) terminály intermodálnej prepravy,

KAPITOLA IV
REALIZÁCIA ZÁKLADNEJ SIETE POMOCOU KORIDOROV ZÁKLADNEJ SIETE
Článok 42
Koridory základnej siete ako nástroj

1. Koridory základnej siete sú nástrojom na uľahčenie koordinovanej realizácie základnej siete. Aby koridory základnej siete viedli k dosiahnutiu multimodálnej dopravy, v ktorej sa efektívne využívajú zdroje, a prispievali tým prostredníctvom lepšej územnej spolupráce k súdržnosti, musia byť zamerané na:

a) modálnu integráciu,

Článok 43
Vymedzenie koridorov základnej siete

2. Koridory základnej siete sú multimodálne a je možné do nich začleniť všetky druhy dopravy, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Prekračujú aspoň dve hranice a podľa možností zahŕňajú aspoň tri druhy dopravy, vo vhodných prípadoch vrátane námorných diaľníc.

KAPITOLA V
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 49
Aktualizácia a podávanie správ

4. Komisia je s výhradou článku 172 ods. 2 ZFEÚ splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 53 tohto nariadenia týkajúce sa prispôsobenia príloh I a II s cieľom zohľadniť rôzne zmeny vyplývajúce z kvantitatívnych hraničných hodnôt stanovených v článkoch 1614 20, 24 a 27 tohto nariadenia. Pri tejto úprave uvedených príloh Komisia:

a) zahrnie do súhrnnej siete logistické platformy, terminály nákladnej dopravy, terminály intermodálnej prepravy, vnútrozemské prístavy, námorné prístavy a letiská, ak sa preukáže, že priemerný objem dopravy za posledné dva roky presahuje príslušnú hraničnú hodnotu;

b) vylúči zo súhrnnej siete logistické platformy, terminály nákladnej dopravy, terminály intermodálnej prepravy, vnútrozemské prístavy, námorné prístavy a letiská, ak sa preukáže, že priemerný objem dopravy za posledných šesť rokov nedosahuje príslušnú hraničnú hodnotu;

PRÍLOHA I
MAPY SÚHRNNEJ A ZÁKLADNEJ SIETE

6.2. Súhrnná sieť: Železnice, prístavy a terminály intermodálnej prepravy (TIP)
       Základná sieť: Železnice (nákladná doprava), prístavy a terminály intermodálnej prepravy (TIP)

 

Vysvetlivky

 

PRÍLOHA II
ZOZNAM UZLOV ZÁKLADNEJ A SÚHRNNEJ SIETE

1. Mestské uzly základnej siete:

SLOVENSKO
Bratislava

2. Letiská, námorné prístavy, vnútrozemské prístavy a terminály intermodálnej prepravy základnej a súhrnnej siete

ČŠ

NÁZOV UZLU

LETISKO

NÁMORNÝ PRÍSTAV

VNÚTROZEMSKÝ PRÍSTAV

TIP

SK

Bratislava

základ.

 

základ.

základ.

 

Komárno

 

 

základ.

 

 

Košice

súhrn.

 

 

súhrn.

 

Leopoldov

 

 

 

súhrn.

 

Poprad - Tatry

súhrn.

 

 

 

 

Žilina

 

 

 

základ.

3. Hraničné priechody do susedných krajín v rámci základnej siete:

Členský štát EÚ

Susedná krajina

Hraničný priechod (cestný)

Hraničný priechod (železničný)

SLOVENSKO

UKRAJINA

Vyšné Nemecké

Čierna nad Tisou



[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012 , ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).