TOPlist
Od 18.05.2015

Terminál intermodálnej prepravy
Žilina - Teplička

"Intermodálne terminály predstavujú uzlové body na intermodálnej dopravnej sieti a ich hospodárnosť a výkonnosť významne ovplyvňuje celý intermodálny dopravný reťazec. Výkonná intermodálna preprava si vyžaduje spoluprácu plánovačov a prevádzkovateľov dopravnej infraštruktúry naprieč Európou pri zakladaní súvislej siete výkonných prepojovacích bodov, ktoré sú v súčasnosti najslabším článkom intermodálneho prepravného systému a pôvodcami mnohých stratových nákladov. Tieto náklady spôsobujú najrôznejšie okolnosti.

V prvom rade je to nedostatok súvislých sietí jednotlivých druhov dopravy a prepojení medzi týmito sieťami na početných dopravných koridoroch v Európe s vysokým zaťažením, čo tvorí tiež nepostačujú prístup železničnej, cestnej alebo vodnej dopravy ku existujúcim prepojovacím bodom, čo môže brzdiť integráciu týchto druhov dopravy a prechod medzi jednotlivými druhmi dopravy."


(Z publikácie „ Intermodálne nákladné terminály“- Marco Valerio Salucci, DITS , vydali v máji 2006. © Európske Spoločenstvá)

Z uvedeného teda jasne vyplýva, že intermodálne terminály sú dôležitým integrátorom dopravných sietí a ich úloha v dopravnej infraštruktúre je nezastupiteľná. Podľa čl.3, ods. s) nariadenia 1315/2013/EÚ o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete je terminál nákladnej dopravy štruktúra vybavená na účely prekládky nákladu medzi minimálne dvoma druhmi dopravy alebo medzi rôznymi železničnými systémami a na účely dočasného uskladnenia nákladu, ako sú námorné a vnútrozemské prístavy, letiská a terminály intermodálnej prepravy. Podľa čl.11, ods. b) a d) sú intermodálne terminály súčasťou železničnej infraštruktúry a podľa čl.12, ods.1 sú prepojené s cestnou infraštruktúrou alebo ak je to možné aj s vnútrozemskou vodnou cestou a prístup k nim musí byť podľa ods.2, písm. e) v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2012/34/EÚ o jednotnom európskom železničnom priestore, ktorá upravuje prevádzkovanie tzv. servisných zariadení a ich súčasťou podľa príl. II, ods.2, písm. b) sú nákladné terminály. Podľa čl. 17, ods.1, písm. e) a f) nariadenia 1315/2013/EÚ sú terminály nákladnej dopravy a ich prepojenia s ostatnými druhmi dopravy zároveň súčasťou cestnej infraštruktúry, ako aj námorných diaľnic podľa čl.21, ods. b) a podľa čl. 28, ods.1, písm. a) sú členské štáty EÚ povinné zabezpečiť aby boli jednotlivé druhy dopravy prepojené v termináloch nákladnej dopravy spravodlivým a nediskriminačným spôsobom. Podľa ods.2 sú terminály nákladnej dopravy vybavené žeriavmi, dopravníkmi a ďalšími zariadeniami na presun nákladu medzi rôznymi druhmi dopravy a na stanovenie polohy a skladovanie nákladu. Podľa tohto nariadenia sú nákladné terminály zaradené do priorít rozvoja multimodálnej dopravnej siete a podľa čl. 41, ods.1, písm. d) sú terminály intermodálnej prepravy považované za uzly základnej transeurópskej dopravnej siete.

Terminál intermodálnej prepravy Žilina – Teplička podľa prílohy II nariadenia 1315/2013/EÚ patrí do základnej transeurópskej siete.


Stav 20:7:2015


Stav výstavby 1.etapy TIP Žilina dňa 10. apríla 2015


Stav výstavby 1.etapy TIP Žilina dňa 27. marca 2015


Stav výstavby 1.etapy TIP Žilina dňa 13. marca 2015

Stavia sa v rámci Operačného programu Doprava pre roky 2007 - 2013, prioritnej osi č. 3 - Infraštruktúra intermodálnej prepravy s plánovaným ukončením výstavby v auguste 2015.

 Postup výstavby TIP Žilina za posledný rok 

Prvá etapa výstavby predstavuje vo svojej podstate zjednodušenie celkovej konštrukcie TIP Žilina na úkor jeho užitočnej šírky a počtu koľají prístupovej železničnej cesty zo 4 na 2 v prvej etape. Priestorovo je však terminál pripravený aj na 2 etapu výstavby. Ilustrácia zjednodušenia je vyjadrená graficky na nasledovnej skici:

 

Podľa štúdie „Terminál kombinovanej dopravy Žilina“, 1. etapa výstavby, spracovaný Výskumným ústavom dopravným, a.s. Žilina je možné očakávať, že v čase predpokladaného spustenia TIP do prevádzky by mohol v prvom roku prevádzky prepravný prúd smerujúci do atrakčného obvodu dosahovať cca 200 000 ton tovaru vhodného pre intermodálnu prepravu a vystupujúci prúd cca 300 000 ton (bez započítavania objemov od KIA Motors). Z toho vyplýva potreba regiónu prepraviť intermodálnou prepravou cca 500 000 ton za rok. Tento objem tovaru predstavuje pri vyťažení 16,5 t na jednu intermodálnu nákladovú jednotku cca 30 000 IPJ/rok. Pri predpokladanom zapojení KIA MOTORS je to 40 000 IPJ/rok.

Tomu zodpovedá aj konštrukcia prvej etapy výstavby TIP Žilina – Teplička, čo je zhruba 60% dosiahnuteľného výkonu po následnom dobudovaní 2. etapy výstavby. Tá je uvažovaná po dosiahnutí najmenej 75% projektovanej kapacity (v priloženej skici žltou farbou). Rozdelenie na etapy je však také, že terminál je už v 1 etape plne funkčný a spĺňa všetky technické a technologické požiadavky.

Prevádzkové stavy a výkonnosť 1. etapy výstavby boli najprv overované na simulačnom programe Villon, ktorý preukázal prevádzkyschopnosť aj v redukovanej podobe na úkor užitočnej šírky intermodálneho terminálu. Naviac ďalší rozvojový potenciál zostáva zachovaný.

Súčasťou 1.etapy výstavby TIP Žilina je aj univerzálne dvojcestné vozidlo cesta - železnica vybavené celou radou nástavcov ako je radlica, či zametacia rotačná kefa určené na letnú aj zimnú údržbu plôch terminálu, či cestných komunikácií v prípade núdze využiteľné aj na posun vagónov.


Vizualizácia TIP Žilina - Teplička, cieľový stav 1 aj 2 etapa.

Výstavba TIP Žilina bola v rámci platných pravidiel Európskej únie notifikovaná a schválená rozhodnutím Európskej komisie z 17.7.2013 o štátnej pomoci SA.34369 – 2013/C Výstavba a prevádzka verejných terminálov intermodálnej dopravy (ex 2012/N), ktorú Slovenská republika plánuje realizovať s nasledovným výsledkom:

"Štátna pomoc, ktorú Slovenská republika plánuje zrealizovať v rámci výstavby terminálu v Žiline – Tepličke formou počiatočnej investičnej pomoci vo výške 25,04 milióna EUR je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 93 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe toho je realizácia tejto pomoci vo výške 25,04 milióna EUR schválená. "


 Rozhodnutie Európskej komisie z 17.7.2013 o štátnej pomoci SA.34369 – 2013/C Výstavba a prevádzka verejných terminálov intermodálnej dopravy (ex 2012/N), ktorú Slovenská republika plánuje realizovať
                                    alebo na webovej stránke EURLEX vo viacerých jazykoch
  Rozhodnutie Európskej komisie z 17.7.2013 o štátnej pomoci SA.34369 – 2013/C Výstavba a prevádzka verejných terminálov intermodálnej dopravy (ex 2012/N), ktorú Slovenská republika plánuje realizovať
Koľajovo je TIP Žilina napojený na koľaj A2 (smer Žilina) a na opačnej strane bude je zapojený do koľajiska odchodovej skupiny zriaďovacej stanice Žilina – Teplička tak, aby bol umožnený príchod/odchod vlakov smerom od/do Košíc po koľaji B2. Tým sa zároveň dosiahlo priame napojenie TIP Žilina na hlavnú dvojkoľajnú trať Bratislava - Košice. Celkovo je TIP Žilina integrovaný do koľajovej sústavy zriaďovacej stanice Žilina - Teplička natoľko, ako to len bolo technicky, technologicky a organizačne možné.

Projektované základné parametre TIP Žilina sú nasledovné:

 -

 Prekládková kapacita pri nábehu - INJ* za rok

40 000

 -

 Počet prekladaných INJ za deň (250 dní v roku)

 160

 -

 Trvanie jednej manipulácie INJ v minútach

 3

 -

 Kapacita skladovacej plochy v dosahu žeriavov INJ

 1 790

 -

 Plocha skladovacích plôch pod portálovými žeriavmi – m2 - 1 etapa

 11 500

 -

 Celková dĺžka pojazdových koľají žeriavu – m

 750

 -

 Počet portálových žeriavov - ks    (technické parametre žeriavov)

 2

 -

 Počet užitočných koľají v manipulačnom dosahu žeriavu – ks

 2

 -

 Dĺžka nakládkových / vykládkových koľají v dosahu žeriavov – m

 750

 -

 Počet vrstiev na stohovanie INJ v dosahu žeriavu

 3

 -

 Parkovisko nákladných vozidiel na vstupe do terminálu – počet stanovíšť

 21

 -

 Parkovisko nákladných vozidiel na výstupe z terminálu - počet stanovíšť

 21

 -

 Parkovisko osobných vozidiel pred vstupom na terminál – počet stanovíšť

 22

 -

 Administratívna budova – celková plocha miestností – m2

 522

 -

 Administratívna budova - zastavaná plocha objektu - m2

 252

-

 Celkový záber pozemkov pre 1 aj 2 etapu výstavby terminálu– m2

 176 252

* INJ - intermodálna nákladová jednotka (z anglického Intermodal Loading Unit - ILU)

Aby intermodálny terminál zvládal predpokladané výkony na jeho riadenie bude nasadený sofistikovaný informačný systém IS KONTI, ktorý zahŕňa v sebe nielen riadenie prekládky a skladovania intermodálnych nákladových jednotiek, ale aj koordináciu s cestnou a železničnou dopravou z a do terminálu, ako aj celkovú ekonomiku prevádzky.

Prevádzkovateľ TIP Žilina, vzhľadom na to, že terminál je postavený z verejných zdrojov a jeho prevádzkovanie je presunuté „outsorcované“ na koncesionára, musí dodržiavať podľa smernice 2012/34/EÚ, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, podmienky prevádzkovania servisných zariadení, do ktorých podľa smernice patria aj nákladné terminály (intermodálne) , čo v praxi znamená prevádzkovanie za tých istých podmienok za akých by terminál prevádzkoval manažér železničnej infraštruktúry. Okrem iného to znamená niektoré regulačné prvky v podnikaní na infraštruktúre.

Prevádzkovateľ musí poskytovať služby intermodálneho terminálu predovšetkým nediskriminačne a transparentne, čo znamená najmä: